Milí naši seniori, vážení hostia

Keď pominú teplé letné dni a slniečko už slabšie hreje - tíško hľadíme okolo seba ako

príroda hýri najkrajšími farbami - zlatožltá, červená, hnedá, pomaly sa však vytráca

zelená a nahrádza ju sivá.

Tak nejako sa aj človeku míňa rôčik za rôčkom, až nastáva jeseň života.

Ale jeseň je dar – zúročí námahu v celom živote a prinesie múdrosť, pokoj a vyrovnanosť.

V decembri 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením spojených národov za mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších.

Stojím tu pred vami a snažím sa povedať vám niečo čo by vás posilnilo, potešilo, povzbudilo na vašej ďalšej životnej ceste.

Každý rok hľadám slová v ktorých je sila dobroty, optimizmu, aby ste si na ne mohli spomenúť keď vám je ťažko.

Preto vám poviem krátku básničku, ktorá vás iste poteší

"Bože môj - komu to povedať? Nikto ma nechce počúvať.

Že ubúda mi síl, že nevládzem a už ani dobre nevidím.

Sluch ide kdesi do ticha a na listoch života píše sa nová rubrika.

V úzkosti pridlho čakám na dobré slovo – všetko je inak nie tak ako bolo.

Na dvere ktosi klope – je to staroba – neotvorím, nemôže ma sklátiť choroba.

Tak ako po búrke steblo trávy alebo poľný kvet, aj ja zdvihnem sklonenú hlavu

a s úsmevom pozriem na tento svet, veď život je krásny a je pre každý vek.

Ďakujem za každý nový deň za vodu za vzduch, za slnko, mesiac za zeleň a k tomu pridám to krásne slovo ď a k u j e m .

Želám Vám aby všetky ďalšie dni vášho života boli naplnené zdravím, šťastím, láskou a spokojnosťou.

Majka